Všetko má svoj správny čas.

Už ste zažili stav, kedy ste sa do niečoho chceli už dlho pustiť, ale nie a nie sa k tomu dostať?

Vždy Vám do toho niečo skočilo, alebo bolo treba niečo iné dokončiť, niekto zavolal a nemohli ste sa tomu venovať? A za ten čas ste sa na seba už aj trocha hnevali, že sa k tomu nedokážete dokopať, ale stále to nešlo? Možno to nebolo až také zlé, ako si myslíte.

Možno si myslíte, že to, kvôli čomu sa k tomu nedokážete dokopať, je len Vaša nedostatočná disciplína. Že sa proste nedokážete ovládnuť natoľko, aby ste sa do niečoho pustili. A u niektorých to zrejme tak aj je – to už musí každý vedieť podľa seba. Ale je tu ešte iná možnosť, a to, že možno ešte nie je ten správny čas to urobiť. Áno, čítali ste správne – možno ešte nie je správny čas.

Pozor – na začiatok chcem upozorniť, že tento článok nie je o ospravedlňovaní lajdáctva alebo lenivosti! Bez toho, aby ste na tom čo chcete pracovali, to nedosiahnete ani keby prišiel ten najsprávnejší čas!

Čo to teda znamená, že nie je správny čas?

Keď nie je správny čas, všetky veci sa Vám stavajú do cesty, aby ste to ešte nerobili. Ako keby Vám chcel dať celý vesmír najavo, že to ešte nemáte robiť, že to nemáte siliť a tlačiť na to. Veci idú sťažka a nejako pomaly. Vtedy má človek len dve cesty:

1. buď bude tlačiť proti a robiť veci aj napriek tomu, že tak úplne nejdú

2. nebude tlačiť, a poobzerá sa, čo by mohol robiť, kde proti tomu „vesmír netlačí“.

Pravdupovediac – obe fungujú. Tá prvá za cenu dennodenného tvrdého snaženia sa, a nadmerného prebíjania sa nakoniec dôjde k „bodu zlomu“ (alebo by sme mohli povedať, že pre ňu nastane „správny čas“), kedy sa to začne valiť dole kopcom. Tá druhá cesta ušetrí veľa trápenia, ale nedá sa povedať, že je lepšia alebo horšia ako prvá. Vtedy proste netlačíte na pílu, robíte si tú vec len tak mimochodom, až pokým nepríde impulz KONAŤ.

A či už idete spôsobom č. 1, alebo č. 2, keď príde správny čas, musíte do toho dať všetko čo máte, všetok možný čas, prácu a prostriedky. A vtedy nastane také zázračné obdobie – všetko začne do seba zapadať, a Vy máte dostatok pracovného odhodlania, času a morálky na to, aby ste na niečom robili tak dlho ako treba. Veci prichádzajú presne ako ich potrebujete a stretávate tých správnych ľudí. Vyzerá to, ako keby ste do puzzle dopĺňali posledné kúsky – čím viac prikladáte, tým kratšie trvá priloženie ďalšieho. Zrazu sa prihlásia ľudia, ktorých ste dlho bezúspešne hľadali. Keď veci robíte v tomto čase, všetky Vaše činnosti sú efektívnejšie, všetko stíhate omnoho rýchlejšie a lepšie. A navyše, všetko ide s takou zvláštnou radosťou.

Nenechajte si tento skvelý čas ubziknúť. Možno máte nejaké veci, ktoré máte urobiť. Ale ste si istý, že ak to budete robiť, využijete svoj čas najefektívnejšie? Nebude lepšie urobiť to, čo Vám pôjde ako po masle, namiesto toho, pri čom sa budete trápiť? A aj keď nie vyslovene trápiť, zrejme to bude pomalšie ako činnosť, na ktorú je akurát čas?

Na koniec ešte jedna vec, ktorá sa týka plánovania, a „toho správneho času“.
Ak si plánujete deň, skúste si vo svojom rozvrhu nechať trocha flexibilného času, ktorý môžete využiť práve vtedy, keď vidíte, že je na niečo správny čas. Také menšie impulzy totiž prichádzajú aj v rámci dňa – impulz inšpirácie, kedy máte veľkú chuť sa do niečoho pustiť. Keď sa v rámci možností prispôsobíte tomuto rytmu, určite vyťažíte zo dňa viac.

Foto: goodfon.com