Cesta zmeny vyžaduje obete

Keď sa človek púšťa na novú cestu života (napríklad vďaka tomu, že rozbehne nové podnikanie, opustí zamestnanie, odíde do inej krajiny, zmení partnera, atď.), vstupuje na neprebádanú, neznámu pôdu. Je to vždy obrovská zmena celého života a fungovania, ktorá prinesie aj situácie, kedy budeme musieť obetovať niečo zo svojho dovtedajšieho života pre väčšie dobro. A obvykle prvá vec, ktorú musíme pri radikálnych zmenách obetovať, je náš starý spôsob konania a myslenia.

Gaučový generál hovorí: „Raz urobím toto…“

Možno aj Vy poznáte niekoho vo svojom okolí, kto celý čas rozpráva o tom, ako chce urobiť zmenu a niečo vo svojom živote zlepšiť. Ale mesiace a roky mu ubiehajú bez toho, aby sa čokoľvek zmenilo. Dokonca ani to rozprávanie sa nemení. Stále vraví to isté – „raz urobím toto“ a „keď ma povýšia tak začnem robiť toto“. Takýto „gaučový generál“ stále rozpráva o zmene, ktorú chce vykonať. Ale kde sa zasekne? Prečo sa nikdy neposunie ďalej? Lebo nie je ochotný nič zmeniť. Nie je ochotný zmeniť ani svoje myslenie, ani svoje konanie.

Pre „gaučového generála“ je to vlastne veľké požehnanie. Keby vedel, čo ho čaká ďalej, zrejme by dostal infarkt od priveľkého množstva zmien v živote.

Totiž, ak sa rozhodnete pre veľkú zmenu a podarí sa Vám adaptovať myslením na nové podmienky sveta okolo Vás, začnete konať tak, ako myslíte, začnú sa diať veľké veci.

Ak sa zmeníte, budete druhých vnímať inak a aj oni Vás.

Môže sa stať, že Vás opustia priatelia, ktorí už viac nebudú rozumieť Vášmu životu. Dokonca to možno bude Váš partner alebo rodina. Môže sa stať, že sa presťahujete a zmeníte úplne svoje okolie. Začnete sa stretávať s inými ľuďmi a iné veci sa pre Vás stanú dôležitými. Možno opustíte mnohé zvyky, ktoré ste dodnes mali.

A so zmenami postupne skôr či neskôr prídu aj prvé obete:

Lepší zajtrajšok si vyžaduje dnešnú obetu

Tieto obete, ktoré prinesieme na “oltár vyššieho blaha”, sú (hlavne zo začiatku) často otravné a človek by sa najradšej zachoval po starom. Častokrát vtedy uvažujeme o tom, prečo vlastne obetujeme ten pohodlný a fajnový život kvôli nejakej vidine niečoho lepšieho.

Ak Vás prepadne podobný stav, položte si jednoduchú otázku: „Prečo som nastúpil na túto cestu zmeny?“. Spomeňte si na dôvod, prečo to všetko robíte.

Možno chcete priniesť ten najlepší román, vytvoriť skvelú hru alebo byť šťastný so svojou rodinou. Možno Vás otravoval šéf v práci a Vy ste mu chceli dokázať, že sa to dá aj bez neho.

Ale vždy ste sa na túto cestu vydali preto, lebo ste chceli niečo zlepšiť. A zlepšenie sa udeje len vtedy, ak niečo zmeníte. Nič sa nezmení, ak sa budete správať stále rovnako. Uvedomte si, čo chcete zlepšiť. Váš cieľ za to stojí.

Cesta za cieľom je zároveň aj cesta vlastného rozvíjania sa.

Vykročenie na cestu za tie obete stojí. Najkrajšie na celej veci so vzdaním sa (obetovaním) vecí, ktoré Vám bránia vo Vašej ceste je, že keď tie veci opustíte, zistíte, ako dobre Vám je bez nich. Zistíte, že boli len Vašou pascou, niečím, čo Vás držalo dole a bránilo Vám rozvíjať sa. Každá cesta za cieľom či zlepšením je nielen cesta dosiahnutia niečoho, ale aj cesta Vášho vlastného rozvíjania sa. Akýkoľvek cieľ si dáte, bude vyžadovať, aby ste zušľachtili a zlepšili sami seba. To, čo zo začiatku bude vyzerať ako veľká obeť, budete na konci vnímať ako veľké oslobodenie a sebazdokonalenie.

Vykročte na tú neistú cestu. Ako povedal Earl Nightingale na nahrávke Najneobyčajnejšie tajomstvo.

Nemôžete nič stratiť. Ale môžete vyhrať – život.