Ako získať čo najviac z motivačných článkov

Mnohí ľudia (a zrejme aj Vy, keďže čítate Motivátora) majú radi motivačné články. Nakopávajú nás, dávajú nám dobré tipy ako zvládnuť niektoré veci, a rady, ako plávať životom čo najlepšie.

Niektorí ľudia využívajú len prvú ich vlastnosť, teda „naštartovať sa“. Prečítajú si článok na to, aby dostali trošku benzínu do nádrže a mohli sa rozbehnúť. Takíto ľudia dostanú z článku v podstate vždy 100% úžitku.

Potom je tu však druhá skupina ľudí, ktorí sa chcú radiť „radami“ alebo „tipmi“, ktoré v jednotlivých článkoch sú. A tí niekedy narážajú na problém, že to ako je to napísané, nie vždy funguje. A práve pre tých je tento článok. Čo urobiť, aby mal pre nás motivačný článok maximálnu možnú hodnotu? Aby sme z neho vyťažili čo najviac? Aby to skutočne fungovalo?

Mám pre Vás zopár pravidiel, ktoré Vám môžu pomôcť.

Pravidlo č. 1 – Funguje len to, čomu skutočne uveríš

Totiž, je pravda, že každý žijeme vo vlastnom svete tvorenom našimi názormi a vnímaním vecí. Krásne je to vidieť na tom, keď napríklad prídu dvaja ľudia na úrad k tej istej úradníčke.

Pre jedného je úkon byrokratická tortúra a aj tá pani za stolom je pre neho stelesnením zbytočnej práce, ktorú od neho štát vyžaduje. Takýto človek sa dočká nevrlého prístupu a všetko bude presne tak, ako si myslí, že to je.

Druhý človek tam príde s pozitívnym prístupom, úsmevom na perách a presvedčením, že všetko pôjde ľahko a rýchlo. A pani za stolom je k nemu ústretová, milá a všetko má vybavené rýchlo.

Tento princíp platí pre rady v motivačných článkoch. Ak si hneď po prečítaní pomyslíte „Ach, taká hlúposť“, tak Vám to fungovať nebude. Preto je lepšie vybrať si tie veci, s ktorými súhlasíte a tie uvádzať do praxe, namiesto tých, ktoré sa Vám protivia a z princípu s nimi nesúhlasíte.

Pravidlo č. 2 – Nevyhýbaj sa tomu, čo ťa otravuje

Keď sa ľudia snažia uviesť do praxe niektoré pravidlá, zväčša to ide ťažko. A keď to ide ťažko, prvú vec, ktorú urobíme, je zľahčenie. Dobre, nebudem robiť 20 ľah-sedov, no len 10. OK, nebudem pozitívny v 100 percentách prípadov, ale len občas. Tak tento návyk pestovať nebudem, pretože je pre mňa príliš ťažké to urobiť.

Zľavujeme z nárokov a vynechávame veci, ktoré vyžadujú prílišnú pozornosť alebo námahu, a potom sa divíme, keď veci nefungujú tak, ako majú. Lenže každé cvičenie má dôvod, prečo sa robí presne tak, ako sa robí. Nemôžete sa potom čudovať, ak Vám nebudú veci fungovať 100%-tne, alebo nebudú fungovať vôbec.

A (vôbec nie prekvapivo) je to tak, že návyk, ktorý je pre nás najťažší, je práve ten, ktorý potrebujeme zo všetkého najviac. O to viac pozornosti mu treba dávať. Ak Vás niečo otravuje, ale cítite, že je to niečo, čo by ste chceli zmeniť, zatnite zuby a vytrvajte. Dávajte novému návyku pozornosť.

Samozrejme, k novým zvykom sa dostávame postupne. Nevravím, že človek nemôže urobiť chybu alebo občas podvoliť starým návykom, ale treba dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru používania, akú viete. Ak chcete vybudovať nový zvyk, dávajte mu aspoň po 30 dní pozornosť – 30 dní je hranica, kedy sa človekom vytváraný návyk mení na automatizmus.

Pravidlo č. 3 – Rob to tak, ako to cítiš

Pri každom článku je najdôležitejšie robiť všetko tak, ako cítime, že je správne. Totižto, nie sme rovnakí – každému funguje niečo iné, každému vyhovuje niečo iné. A môžete buď hádať a tipovať, čo sa Vám hodí, alebo urobiť inú vec. Započúvať sa do seba, myslieť pri tom na tú danú „radu“ a vnímať, ako reagujete. Ak cítite, že Vám úplne vyhovuje a považujete ju za pravdu, tak to tak robte.

Naopak ak cítite „Hups, táto časť mi nesedí“, môžete urobiť dve veci – buď to dáte bokom, alebo to vyskúšate urobiť upravené tak, ako to cítite, že je správne.

Tento bod však úzko súvisí s predošlým. Totiž, každá metóda má svoje postupy. A pri niektorých je dôležité dodržať všetky kroky, aby to bolo funkčné. Môžete ju vyskúšať upraviť a urobiť po svojom, ale už nemusí byť až taká funkčná, ako v origináli.

No nemusíte sa toho zase báť – väčšinou je tá najsprávnejšia cesta tá, ktorú si určíme my sami.

Ak do nej zakomponujete veci, s ktorými súhlasíte, môžete len získať.

Avšak pri cítení treba byť vnímavý a pozorovať to, čo cítime. Treba rozoznať rozdiel medzi lenivosťou a skutočne zlým pocitom. Nenechajte v tomto prípade vyhrať logiku a „premýšľanie“ nad praxou. Teda či je to, čo cítite ako správne, príliš namáhavé, ťažké alebo otravné, či sa Vám to teraz chce alebo ste schopní to robiť, či to bude stáť obetovanie nejakých vzťahov alebo nepríjemné situácie. Toto všetko nechajte bokom.

A je tu ešte jedna vec, na ktorú musím upozorniť – a tou je intuícia. Musíte rozoznať medzi tým vnútorným hlasom a hlasom mozgu. Niekedy sa totiž môžu našej mysli veci zdať logické a môžeme s nimi na logickej úrovni súhlasiť. Ale pokiaľ tomu nebudete veriť aj na tej vyššej úrovni, ako čisto myslením, tak to tak zrejme nebude fungovať. Preto je dôležité robiť veci tak, ako to sami cítime – potom totiž nenastane rozpor medzi „cítením“ a „myslením“.

Vtedy nájdete tú správnu cestu – Vašu vlastnú a jedinečnú.

Vykročte na ňu. Možno nebude ľahká, ale je tu pre Vás, aby ste po nej prešli, niečo sa naučili a hlavne zažili krásny život.

Foto: goodfon.com