Daj nám svoje prachy a vypadni.
Páči sa Ti článok? Klikni na srdiečko 48Naši praotcovia boli veľmi múdri.
Zachovali nám mnohé múdrosti vo forme pranostík, bájok alebo prísloví. A keďže obchod bol neoddeliteľnou súčasťou ich života, aj o tomto existovalo a dodnes existuje mnoho prísloví. Asi najznámejšie znie „Náš zákazník, náš pán“.
Kúp a vypadni.
Dnes však máme globalizáciu a masové trhy, a tak sa na mnohé múdrosti zabúda. Skôr má človek pocit, že sa majitelia obchodov a rôznych iných zariadení držia hesla, ktoré je v názve tohto článku. Keď človek vojde do supermarketu, môže naraziť na výnimočne ochotný a usmievavý personál, ktorý vybaví aj ošemetnejšie záležitosti s úsmevom. Ale bohužiaľ, je to vzácne. Častejšie sa stretávame s nevrlým prístupom, pokusom čo najrýchlejšie zákazníka odbaviť, a čo najviac sa vyhnúť akémukoľvek dialógu. Je im jedno, aký tovar predávajú, a či zákazníkovi poslúži. Je im jedno, čo o nich zákazník povie ďalej. Skrátka: kúp (daj nám svoje prachy) a vypadni.
Toto je možné preto, lebo v rade za týmto človekom stoja stovky ďalších, ktorí čakajú na zaplatenie svojho nákupu. Vďaka tejto masovosti vznikol prístup k podnikaniu „zaplať a vypadni“, ktorý berie jednotlivých zákazníkov ako kvapky v oceáne – a či bude o jednu kvapku viac alebo menej, či bude jedna kvapka spokojná alebo nie, na tom veľmi nezáleží. Tento princíp pomaly presakuje od veľkých spoločností (ktoré si to aspoň môžu dovoliť) aj k tým menším.
Ľudským prístupom a ochotou budujte vzťah medzi Vami a Vašimi klientmi.
Aj keď je toto prístup veľkej časti firiem v dnešnom svete, neznamená to, že je jediný. Existuje ich viac a dnes by som chcel do náprotivku voči tomuto prístupu, postaviť prístup „oddaného zákazníka“. O čom to je? Je to asi dosť zrejmé už z názvu, ale len pre istotu. Prístup „Oddaného zákazníka“ je o tom, že sa ku každému zákazníkovi správate, akoby bol pre Vás jediným, pričom je jedno či máte desiatky, stovky alebo tisícky klientov. Vašim cieľom je, aby od Vás tento človek odišiel spokojný – či už s tovarom alebo bez neho, ale v každom prípade s dobrým pocitom. Všetko robíte v čo najväčší prospech a dobrý pocit klienta. Vašim dlhodobým zámerom je, aby sa Váš zákazník, s ktorým si rozumiete, s danou vecou obracal už len na Vás, pretože vie, že vždy dostane profesionálne služby aj s nejakou tou pridanou hodnotou. A hlavne s ľudským prístupom. Často krát sa takýto vzťah budoval v minulosti medzi majiteľmi malých miestnych predajní či kaviarní a ich zákazníkmi.
Poznámka: „Robenie všetkého pre najväčší prospech zákazníka“ neznamená, že sa mu máte podkladať, alebo sa mu vo všetkom prispôsobovať. Ale v rámci toho, že zostanete sami sebou a nerobíte kompromisy sami zo sebou, robíte všetko pre to, aby bol spokojný.
Oddaný zákazník pôjde iba za Vami.
Ľudia, ktorí toto ocenia (a nebude ich málo), sa stávajú oddanými zákazníkmi, ktorí kedykoľvek potrebujú niečo z Vášho „fachu“, idú rovno za Vami a ani neuvažujú o nikom inom. Sú vlastne presným opakom zákazníkov „zaplať a vypadni“, pretože s takýmito zákazníkmi si vybudujete určitú formu skutočného vzťahu a záleží Vám na nich; zatiaľ čo s tými druhými žiadny vzťah nefunguje. Je to len niečo fingované, pokus marketingového oddelenia – bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá.
Zákazník nie je krava, ktorú treba podojiť.
Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že oba spôsoby sú funkčné, nie je to úplne tak. Keď sa na celú vec pozriete z dlhodobého hľadiska, tak spoločnosť, ktorá sa k svojim zákazníkom správa, akoby to boli dojné kravy na peniaze, v skutočnosti smeruje (aj keď možno veľmi pomaly) nadol, k úpadku. Pretože tu jeden nespokojný človek, tam jeden, ešte jeden, a už je ich masa. Aj keď to možno funguje (a z pohľadu na rozrastajúce sa spoločnosti tohto druhu by sme mohli povedať, že dobre), nie je to dlhodobo funkčné – obzvlášť pre menšie firmy, ktoré nemajú taký masový okruh zákazníkov. Hlavne nie v dnešnom prostredí, kedy majú medzi sebou ľudia „krátke linky“. Ako dobré, tak aj zlé slovo sa šíri internetom rýchlosťou svetla. Jeden bloger dokáže vyburcovať celonárodné šialenstvo niekoľkými postami.
Naopak – toto je výhodou pre človeka, ktorý pestuje stratégiu „oddaného zákazníka“. Pretože oddaní zákazníci o ňom budú radi hovoriť, keď dostanú príležitosť. Potom sa rýchlosť a veľkosť internetu môže ukázať ako jeho skvelý spojenec. Dozvedia sa o ňom vďaka WoM (Word of Mouth – ústne odporúčanie) aj ľudia, ktorý by sa k nemu inak nedostali. Sám som takto na Twitteri a Facebooku fanúšikom niekoľkých obchodov a reštaurácii, ktoré sú od môjho domu vzdialené niekoľko desiatok až stoviek kilometrov – a určite ich navštívim, keď budem mať cestu okolo.
Voľba je na každom človeku individuálne. Ako na podnikateľoch, ktorí sa môžu rozhodnúť začať aplikovať „stratégiu oddanosti“, tak na zákazníkoch, ktorí si radšej nájdu niekoho, voči komu by mohli byť oddaní, ako napchať svoje peniaze do hrdla nejakým spoločnostiam s nanič prístupom. Voľba je na nás všetkých. My rozhodujeme, ktorý prístup sa v budúcnosti presadí. Bude to ten, ktorému dáme viac pozornosti a energie akéhokoľvek druhu. Či už peniaze, čas, alebo naše slová šíriace tento prístup.
Foto: goodfon.com
Brácho, koľko rokov máš odpracovaných v Kauflande, v Tescu pri pokladni, alebo na informáciach, alebo pri pokladni v Lidli?
Prístup, ktorý opisuješ v článku, ťa prejde po mesiaci práci v spomenutých obchodoch.
„Náš zákazník, náš pán.“
To vážne ?
Zákaznik je väčšinou sprosté, zatvrdlé, arogantné prasa, ktoré hľadá koreniny medzi časopismi a pracovníkom nadáva, že v obchode sa nevyzná ani divá sviňa. Až na to, že nad regálmi je ceduľka, na ktorej je napísané, čo zákazník nájde v danom regáli.
Ľudia sú proste svine a nespasí ich ani The Secret postriekaná svätenou vodou.
Čau brácho, tu autor článku.
Na rovinu – nikdy som nerobil v Kauflande, ani v Tescu. Mám síce za sebou krátkodobé (maxiálne 3-4 dni v kuse – cca 10 hodín každý deň) skúsenosti z niečim podobným (vysvetľovanie pravidiel – stále tých istých dookola, pre ľudí s rôzne vysokou – alebo nízkou – úrovňou chápania), ale určite sa to nedá porovnať s tým, keď tam človek robí 20 dní v mesiaci, celý rok (roky).
Poviem k tomu len jedno – poznám pokladníčky, ktoré sú aj po mnohých rokoch stále usmiate. Keď k nim idem nakupovať, tak to nie je bezduché blokovanie, ale človek si užije aj príjemný rozhovor, ktorý mu zlepší deň. Alebo keď sa spýta, dostane priateľskú odpoveď aj keď je 1001 čo sa to pýta. Týchto ľudí táto práca baví (bavil som sa konkrétne na túto tému s jednou extrémne priateľskou pokladnáčkou v ikei, a potvrdila mi, že je to jednoducho práca, ktorá jej robí radosť), a majú radi svojich zákazníkov – aj keď nie vždy sú všetky podmienky ideálne (pani sa posťažovala na nízky plat vzhľadom na to koľko sa tam točí peňazí). Ak to človeka nebaví, a otravuje ho, že sa ho ľudia pýtajú stále na to isté, je len jedna odpoveď – nemal ísť do zamestnania, kde je supervysoká pravdepodobnosť, že sa ho budú stále ne to isté vypytovať. Keď ho vyslovene otravuje blokovanie, nemá ísť blokovať do tesca. Keď považuje zákazníkov za vypatlancov, tak nemá robiť na mieste, kde sa s nimi priamo stretáva. Nič viac, nič menej.
Môžeš sa ohradiť tým, že človek potrebuje na prežitie zarobiť peniaze – hocijak. To je v pohode. Ale ak je tvojim jediným účelom zarobiť prachy, nečakaj iný prístup ľudí. Dobré pokladníčky o ktorých som hovoril robili prácu pre radosť, a nie primárne pre prachy. Preto boli dobré, a bola to radosť aj pre zákazníkov. Je to ako keď stretneš napríklad MLMkára, pri ktorom normálne vycítiš, že mu ide len o predaj a tvoje prachy. Asi sa k nemu nebudeš chovať veľmi priateľsky, a pri prvej príležitosti preletí oknom. To isté ale platí aj tu – ak to robíš čisto pre prachy, ľudia sa budú chovať ako prasce. Ak to robíš s radosťou, dostaneš radosť naspať.
Dobrý deň, (kontrola košíka), máte zákaznícku kartu?
Blokovanie, kontrola nákupu a skrytých vecí v ňom.
Zbierate body na zľavu….?
/do teraz aj prosíte si tašku?/
Všetko to bude? /pozor na falošné peniaze, hlavne 2€ :D/
Spokojnosť?
Všetko v poriadku.
Dovidenia.
“Iba” 8 hodín, za minimum. Ako kde aj počet položiek nascanovaných za minútu. A ľudia nahnevaný za niečo, čo je v akcii a je to vypredané.
A ak si myslíte, že nechodí kontrólny nákup, tak chodí.
Myslim, ze chyba nie je ani v zakaznikoch ani v pokladnicke ale v samotnom obchode. Tieto obludne MEGAobchody maju system nastaveny tak, aby im zostal co najvacsi balik penazi vo vrecku. Do pokladne daju max tolko pokladnikov, aby ako-tak obsluzili frontu ludi. Vsak zakaznik pocka v rade. A potom ze je nervozny…. Pokladnik je tiez nervozny, lebo s nim firma zaobchadza ako s handrou.
Ked mozem, uprednostnujem caro malych obchodov. Ale uz aj tam sa dostava J&T, ani nevieme kde vsade maju chapadla, cez ktore zoberu aj takouto formou od ludi peniaze (+cez predrazene FICO tendre), napr. Moja Samoska, Albert, Hypernova, Phanta Rhei atd atd to vsetko im patri.
Veľmi zaujímavé čítanie a tiež komentáre :-) Držím vám palce, nech sa vám darí písať naďalej také fajné a trefné články.
Často mám ten pocit, keď nakupujem v našich obchodoch.
vox169
20901n
cj7ac0