Chceš dosiahnuť úspech? Dokončuj!

Veľmi dôležité je začať, urobiť prvý krok… ale ešte dôležitejšie je dotiahnuť to do zdarného konca.

Motivačné knihy majú za účel nás naštartovať, nakopnúť, aby sme sa už konečne pustili do toho 3 roky zastrčeného šuflíkového nápadu. Tu máme tiež niekoľko takých článkov, ktorými vás chceme nabudiť. Pevne verím, že vás už niektorý aj skutočne nakopol, a začali ste sa niečomu na jeho základe venovať. Ak ste to už zažili, môžete potvrdiť, že do určitej miery sú tieto články veľmi prínosné. Ale ako sa hovorí, každá minca má dve strany. A tak isto je to aj s tými „štartovacími“ článkami. Lebo tak, ako sme to už v úvode tohto článku spomenuly, jedna vec je niečo začať, no druhá vec je to doviesť do zdarného konca.

Motor nadšenia má len obmedzenú zásobu paliva.

Hlavne pre ľudí, ktorí majú veľa (minimálne podľa nich) dobrých nápadov môžu byť takéto motivačné články doslova zabijakmi. Dostanú zaujímaví nápad, prečítajú si motivačný článok, a pustia sa do neho. Pracujú na ňom, venujú mu čas a energiu, využívajú motor nadšenia – ale ten má len obmedzenú zásobu paliva. Nadšenie sa časom vyčerpá (teda ak to nie je SKUTOČNÁ vášeň – vtedy sa nadšenie nevyčerpá, pretože je to naša esenciálna súčasť), motor zhasne. Na nápad – alebo lepšie povedané „rozpracovaný projekt“ začína padať prach, a je na neho čím ďalej tým menej času. A následne príde ďalší skvelý nápad, ďalší motivačný článok, a človek sa znova zo zápalom a nadšením pustí do niečoho iného. A zrejme to zase časom zapadne prachom.

Nápady a hromady prachu sa kopia a kopia, a človek je stále mysľou aspoň čiastočne v nich. Uvažuje ako by mohol nejako znova urobiť hento, alebo nakopnúť tamten starý nápad. A potom príde ďalší nápad, a zase zaberie časť našej pozornosti.

Vaša operačná pamäť nemôže byť zahltená.

Aj keď sa môže zdať, že takéto „načaté“ projekty nemajú na náš život žiadny vplyv, nie je to úplne tak. Každý takýto projekt vám totiž vezme čriepok mysle, zapne nový proces a zaberie časť vašej operačnej pamäte, ktorú nosíte v hlave. Je to tak isto ako na počítači – skúste si zapnúť desiatky malých programov, a potom spustiť jeden veľký. Výsledok? Lagy. A čím viac programov si zapínate, tým väčšie sú lagy.

Ok, jedna vec je vedieť, že rozbehnuté projekty a nápady, ku ktorým sa v mysli neustále vraciame nás brzdia. A druhá vec, ktorá musí zákonite prísť sú otázky – dá sa zabrániť takému brzdeniu? ako? a chcem to vôbec?

Urobte inventúru nápadov.

Odpoveď na prvé dve otázky poznám. Áno, dá sa mu zabrániť. Ako? Viac menej jednoducho. Zoberte si papier a pero, rezervujte si jeden alebo viac večerov, a vypíšte si všetky (ale naozaj všetky) veci, ktoré ste porozbiehali, aj keď ste na nich začali pracovať len málo, alebo ich máte len v myšlienkach. Ale sú to veci, ktoré vám zaberajú myseľ, ku ktorým odbiehate a stále rozmýšľate ako sa k nim vrátiť.

Keď to budete mať, potom nasleduje tá ťažšia fáza – bude vyžadovať sebakritiku a sebadisciplínu. Choďte projekt po projekte, nápad po nápade, a zhodnoťte si ho. Najprv si vyberte jeden, na ktorý sa idete zamerať, do ktorého dáte všetko a poprípade vyberte spomedzi ostatných nápadov tie, ktoré by ste vedeli „implementovať“ do toho, ktorý ste si vybrali. Potom si napíšte na papier dve kolónky, a pripisujte si do nich jednotlivé nápady/projekty. Jedna z nich bude UKONČUJEM a druhá (TERAZ) NEVENUJEM POZORNOSŤ.

Pozrite sa kriticky na svoje projekty, a vyberte si tie, ktoré by ste niekedy ešte skutočne zo srdca chceli urobiť, a dajte si ich do časti „(teraz) nevenujem pozornosť“ – a skutočne im nevenujte pozornosť. Máte svoj hlavný projekt, tomu sa venujte. Tieto prídu na rad až po ňom. Až keď bude váš aktuálny projekt dokončený, potom si vyberiete ďalšiu vec z tohto zoznamu, a budete pokračovať. Ale nepožívajte túto „vidinu“ ako odbiehanie od tej veci, ktorú ste si teraz stanovili! Kedykoľvek vám k týmto projektom myseľ odbehne, vráťte sa naspäť. Nevenujte im pozornosť, zamerajte sa na ten hlavný.

A potom je tu časť „ukončujem“.

S týmito nápadmi sa nadobro rozlúčte, prepustite ich. Už sa k nim nevracajte. Uvidíte, že keď im poďakujete, a dáte im voľnosť, už sa vracať nebudú. Tieto dvere vedome zatvárate – a vaša „operačka“ sa čistí.

Dôležitá je najmä sebakritika. Čím viac programov zatvoríte, tým lepšie pre vás. Ideálne by bolo, ak by ste aspoň 80% nakopnutých vecí (ak ich máte viac než dosť) dali do časti „ukončujem“ – a hlavne sa nimi fakt prestali v mysli stále zaoberať, skutočne ich prepustili a ukončili. Uvidíte ako sa zvýši efektivita vašich ostatných projektov. Všetko vaše zameranie mysle, a teda aj energia sa rozdelia medzi menej projektov, a všetky sa začnú hýbať rýchlejšie. A ak sa skutočne dobre zameriate len na tú jednu vec, ktorú ste si zvolili ako hlavnú, efektivita bude obrovská. Tie kúsky, ktoré ste mali doteraz pozasekávané niekde v 10 rokov starom projekte sa znova vrátia do obehu, a budú sa venovať vašej aktuálnej vášni, vášmu terajšiemu cieľu. A nenechajte ho zapadnúť prachom – pretože je ešte druhý dôvod, prečo sa môže projekt pripísať do kolónky ukončujem. A to, že ste ho úspešne dotiahli do zdarného konca, a uzatvárate túto kapitolu vo svojom živote. A to je obvykle ten najlepší spôsob, ako ukončiť projekt. Úspešným uzatvorením po jeho zvládnutí.

Foto: goodfon.com